Lucembursko pod krajanskou lupou aneb „ochutnávka“ z nadcházejícího rozhovoru.

Lucembursko pod krajanskou lupou aneb „ochutnávka“ z nadcházejícího rozhovoru.

Moien! (Ahojte!)

Len málokde vo svete by ste našli krajinu podobnú Luxembursku. Hoci sa polohou nachádza v srdci Európy, z hľadiska veľkosti je na chvoste rebríčkov, čo sa týka rozlohy aj počtu obyvateľstva. A napriek tomu je v nej všetko na dosah ruky. Krásne lesy, romantické zámky, pamiatky z rímsky čias, rýchlovlak do Paríža, aj všetky druhy počasia v priebehu jedného dňa. Niet divu, že každým rokom počet ľudí v krajine narastá. Čo vás však možno prekvapí je, že v krajine sú tri úradné jazyky, v bežnej komunikácii sa používa päť a ak sa vyberiete na obed do jednej z reštaurácií v nákupnom centre, je vysoko pravdepodobné, že za každým stolom bude sedieť človek inej národnosti.
Nech žije multilingualizmus! Vedeli ste, že prepínanie mozgu medzi jazykmi je jednou z ciest k tréningu, ako sa vyhnúť obávanému Alzheimerovi? To už stojí za trochu námahy.

Lucembursko

Wéi heescht dat op Lëtzebuergesch? (Ako sa to povie po Luxembursky?)
Takmer polovicu populácie, presnejšie 48%, predstavujú cudzinci. A pritom len sto – dvesto rokov späť v čase zažívalo Luxembursko jednu vlnu emigrácie za druhou. V roku 1908 žilo v Chicagu 16.000 Luxemburčanov. Patrili k nim aj Hugo Gernsback, ktorý vymyslel termín science fiction a Edward Steichen, slávny fotograf, ktorý sa stal riaditeľom Oddelenia fotografie v New Yorskom Múzeu Moderného Umenia (MoMA). Začiatkom 20. storočia sa však karta obrátila. Luxemburg privítal pracujúcich imigrantov s otvoreným náručím. Nemci, Taliani a Portugalci sa zamestnávali v oceliarskom priemysle a zakladali si tu mnohopočetné rodiny. O pár desaťročí neskôr Luxemburské veľkovojvodstvo vykročilo na cestu rozvoja finančníctva. Ako sa neskôr ukázalo, bol to krok správnym smerom. Cveng peňazí lákal viac a viac prisťahovalcov. A priťahuje ich dodnes. Veď len každý pracovný deň prekročí hranice krajiny viac než 185.000 pendlerov. Nečudo, veď do Francúzska, Belgicka a Nemecka sa dostanete z hlavného mesta Luxemburg skôr, než by ste z Bratislavy prešli do Pezinku, pričom náklady na život sú len pár kilometrov od hraníc výrazne nižšie.

Hoci Luxembursku patrí v rebríčku najbohatších krajín sveta podľa HDP na obyvateľa druhá priečka, neznamená to, že všetci jeho obyvatelia nosia hodinky od Cartiera, značkové kravaty a kufríky naplnené cennými papiermi, a rovnako tak nie každý našinec pracuje v EÚ inštitúciách. Ako sa hovorí, kto hľadá, ten nájde, svet financií je neverná milenka, poďme sa radšej zamerať na zmyslové zážitky – či už dostanete chuť na libanonskú kuchyňu, koncert hviezdy svetového formátu, adrenalínové zážitky, alebo hľadáte pokojné miesto na rozjímanie nad skalnatým previsom, či rozprávkové ihrisko pre svojich najmenších, – návštevou Luxemburska trafíte do čierneho.

Medzi cudzincami majú svoje zastúpenie aj Slováci a Česi. Pri nedávnej spoločnej oslave 30. výročia Nežnej revolúcie hranice na východ od rieky Morava prestali existovať, nejeden z prítomných sa rozcítil pri spomienke na Československo. Možno to bude práve tou diaľkou, že sme si stále najbližší… Posledné štatistické údaje z januára 2020 zarátali k pestrej vzorke obyvateľstva takmer tisícku Slovákov a o niekoľko desiatok viac Čechov. Krajania sa tu nestratia aj vďaka spolkom, ktoré úspešne fungujú už niekoľko rokov. SLUX je skratka pre neziskovú organizáciu Slovaks in Luxembourg pod mojím vedením a pod písmenkami ATSL sa ukrýva organizácia Amitiés tchéque et slovaque – Luxembourg na čele s prezidentkou spolku Martou Vacca-Veselou. Ženy sa ujali kormidla aj pri vedení folklórnych súborov Melimelo cz-sk-lu a najnovšieho prírastku – detského folklórneho súboru Sluxáčik. V hlavnom meste vám Milan vo svojej „hospůdce“ načapuje pravé české pivo a ak dostanete chuť na horalky, určite ich nájdete v Slovenskom stánku, ktorý každý rok láka návštevníkov Medzinárodného bazáru na tradičné slovenské výrobky a pochúťky. Svoj stánok majú na bazáre aj Česi, naši rodáci žijúci v Luxembursku by vám určite povedali, že ku správnej slovenskej kapustnici najlepšie chutí české pivo a k štedráku buchta s povidlama, ale pokojne môžete uprednostniť pštrosí steak, poľské pirôžky, či pohár perlivého dobre vychladeného luxemburského crémantu. Utŕžené peniaze od všetkých predajcov putujú na charitatívne projekty do celého sveta, Slovensko a Čechy nevynímajúc.
Äddi! (Dovidenia!) 😉

Blog autorky

Napsat komentář

cs_CZ
en_GB cs_CZ